Ponúkame Vám článok o Nevoľnom z novín Žiara socializmu (ročník XXVIII., číslo 34, 19. VIII. 1987) vydaný pri príležitosti päťstoročnice obce.

Nevoľné 1487-1987

Tohto roku uplynie presne 500 rokov odvtedy, čo sa prvýkrát spomína v archívnych dokumentoch obec Nevoľné. Pri tejto príležitosti usporiadajú ZO KSS, MV NF SSR a MNV v Nevoľnom 21.augusta 1987 spomienkové oslavy k tomuto významnému výročiu obce a dňa 22.8.1987 VI. ročník Turistického prechodu „Krajom SNP Kremnickým pohorím“. Súčasťou osláv je aj seminár o historickom vývoji Nevoľného os najstarších čias až po súčasnosť.

Aby sa história tejto obce spopularizovala a stala vlastníctvom čo najväčšieho počtu ľudí, vydáva sa z materiálov, ktoré boli pripravené pri príležitosti seminára aj táto tematická strana okresných novín, ktorá vychádza z iniciatívy Zo KSS, MV NF SSR a MNV v Nevoľnom. Sledujme teda spoločne zaujímavé osudy obyvateľov tejto obce v priebehu celého polstoročia, osud tejto obce za toto obdobie bol podobný s osudom mnohých obcí v našom okrese. Skloňme sa preto v úcte a obdive pres výsledkami úsporného snaženia a boja stovák, ba dokonca tisícov tých, čo kliesnili cestu k našej dnešnej socialistickej prítomnosti. Nech aj historický vývoj a socialistické premeny Nevoľného sú pre všetkých terajších i niekdajších obyvateľov tejto obce, ale nie len pre nich, ďalším zdrojom poučenia a obdivu k nášmu ľudu v priebehu dejín. Kiež by aj tento materiál sa stal ďalším východiskom výchovy k socialistickému vlastenectvu, čo je v zmysle záverov XVII. zjazdu KSČ jednou z najdôležitejších úloh pre nasledujúce obdobie.

Z najstarších dejín obce

K roku 1487 sa viaže vyhotovenie súpisu všetkých majetkov ostrihomského arcibiskupstva v Uhorsku. Jednou z jeho častí bolo aj súvislé panstvo v severnej časti bývalej Tekovskej župy s centrom v dnešnom Žiari nad Hronom, ku ktorému patrili v tom čase dediny Lovča, Prestavlky, Lovčica, Trubín, Kosorín, Lutila, Slaská, Kopernica, Kremnička, Pitelová, Jastrabá, Nevoľné, Janova Lehota, Nová Lehota a Bartošova Lehôtka. Pre niektoré y týchto dedín je to prvá zachovaná písomná zmienka (Kosorín, Nevoľné, Bartošova Lehôtka, Lovčica, Jastrabá). V staršej historiografii nedostatok písomných zmienok často viedol k mylným záverom o neosídlení územia približne až do času, kým sa nevyskytla prvá písomná zmienka o ňom. Tieto závery pomáha opraviť moderná historicko-geografická metóda, ktorá pri výskume osídlenia používa výsledky archeologického a umelecko-historického výskumu v oblasti hmotných pamiatok, ďalej spätnú interpretáciu jazykovedných dokladov a geografické danosti, čo všetko umožňuje aj oveľa hlbšiu a širšiu interpretáciu zachovaných písomných prameňov so zameraním na širší región.

Možno teda povedať, že horeuvedené obce, ktoré sa prvýkrát objavujú v písomnej podobe až k roku 1487, majú oveľa starší pôvod. Z roku 1075 existuje prvá písomná zmienka o územnom celku Šúšolie (Susol), do ktorého, ako s ukázalo neskôr, patrilo aj skúmané územie. Opátstvo v Hr. Beňadiku tu vtedy dostalo majetok s lesmi, loviskami, vodami, rybolovom a lúkami. Ďalším pozemkovým vlastníkom v územnom celku Šúšolie bolo ostrihomské arcibiskupstvo, o čom svedčí prvá zmienka k r. 1209. Majetkové práva v tejto oblasti však získalo ostrihomské arcibiskupstvo ešte pred rokom 1075, azda bezprostredne potom, keď bolo toto územie začlenené do Uhorska.

Možno predpokladať, že v priebehu 14. stor. sa chotár Nevoľného, ako aj Slaskej vyčlenil a osamostatnil. Bolo to obdobie príchodu nových osadníkov – kolonistov zväčša nemeckého pôvodu. Možno však predpokladať aj príchod osadníkov zo Sliezka. Chotár Nevoľného pôvodne patril zrejme do veľkého chotára Kremničky, z ktorého bolo v čase kolonizácie v 14. stor. vyčlenené pre nových osadníkov územie Bartošovej Lehôtky. V severovýchodnom cípe pôvodného chotára však ostala časť pôvodného chotára, ktorá však už nebola s ním spojená. Pretože obyvatelia Bartošovej Lehôtky sa riadili novým zákupným právom a obyvatelia zvyšku pôvodného chotára Kremničky starým zvykovým právom, mohli toto územie odlíšiť názvom odvodeným od spojenia „nie voľné“ vo význame, že nepoužívali výhody, ktoré poskytovalo zákupné právo. V novovzniknutých lokalitách sa konštituovali aj samostatné farnosti (Janova Lehota, Nová Lehota, Kopernica), Bartošova Lehôtka patrila do novovzniknutej farnosti Jastrabá spolu s Nevoľným a Kľačanmi. V 15. stor. sa napokon z trubínskej fary vyčlenila nová fara v Slaskej s filiálkou v Kosoríne. Tým sa dokončilo dosídľovnie tohto územia a jeho obraz sa nezmenil až do konca feudalizmu. Hospodárska činnosť mala naďalej ťažisko v ťažbe dreva a kameňa a hlavným odberateľom sa stalo banské mesto Kremnica.

Zo zmienených piatich lokalít, ktoré sa v písomných prameňoch prvýkrát spomínajú v r. 1487, možno odôvodnene predpokladať, že Kosorín a Jastrabá patrili medzi pôvodné dediny panstva, Lovčica vznikla vnútornou kolonizáciou ešte v období pred nemeckou kolonizáciou a napokon v dôsledku kolonizácie v 14. stor. sa konštituovali ako samostatné dediny Bartošova Lehôtka a Nevoľné.

V najstaršej zmienke o Nevoľnom z r. 1487 sa uvádza, že pozemková daň za užívanie poddanskej nehnuteľnosti bola 1 zlatý. Táto daň sa platila na michalský termín (29.septembra). Táto daň nebola pozmenená ani po r. 1489, kedy sa odvádzala na jurajský termín (24. apríla). V r. 1491 bolo Nevoľné aj s niektorými ďalšími dedinami vyňaté spod platenia cirkevného desiatku a pravdepodobne aj z platby, ktorá nahradzovala naturálne poplatky. V r.1493 však znovu odovzdáva kráľovsko-štátnu daň v hodnote 6 zlatých.

Nevoľné pred rokom 1918

Z r. 1572 sa zachoval urbár obce, v ktorom je súpis poddanských povinností jej obyvateľov. V súpise sa vyskytujú nasledovné priezviská: Synko, Kalwpa, Thachman, Tharczman, Mahalowik, Nayer, Erssek, Nagy, Polonus, Zedko, Gregwr, Fekete, Hero, Chimerman, Zewess, Barthosko, Bolko, Bokna, Hamysko. Na sviatok Michala odovzdávali 6 meríc ovsa a 6 sliepok. Na sviatok Michala dávali daň 50 denárov a 28 denárov od štvrtinovej usadlosti. Na Michala platili aj cenzus za oráčiny, ako aj za kone a voly. Za jedného koňa alebo vola platili 28 denárov, čo za 4 kone alebo voly činilo 1 florén a 12 denárov. Od každého ohniska platili 9 denárov. Od každej usadlosti platili taktiež 8 meríc ovsa. Na Nový rok boli povinní odovzdávať drevo, čo však mohli nahradzovať aj peňažnou dávkou vo výške 12 denárov. Peňažné dávky odovzdávali aj od kôz, včelích úľov a husí. V chotári Nevoľného sa nachádzal aj opustený mlyn s troma mlynskými kameňmi. Za každý mlynský kameň sa platilo týždenne 50 denárov. Obec mala v r.1572 celkove 13 polovičných usadlostí a 2 porty.

Podľa súpisu domov z r.1601 bolo v Nevoľnom 9 domov. Predpokladáme, že v tomto období tu žilo okolo 50 obyvateľov. Obyvatelia obce najprv v r.1764 a potom v r.1765 podali sťažnosť Tekovskej župe na výšku portálovej dane, ktorá činila 270 florénov. V tomto období sa spomínajú v obci nasledovní poplatníci: Ján Dobias, Ján Holic, Juraj Golha, Jozef Golha, Andrej Volka, Juraj Volka, Štefan Hudec, Andrej Ďuroje, Tomáš Ďuroje, Laurinec Kapusta, Michal Kapusta, Ján Baláž, Jakub Baláž, Juraj Mazúr, Jakub Drozd a Ján Ďurian. Richtárom bol Matej Mazúr. Do r.1776 patrilo Nevoľné pod Svätokrížske panstvo, ktorého vlastníkom bol ostrihomský arcibiskup. V r.1776 sa stáva celé panstvo majetkom banskobystrického biskupa, kam patrilo aj Nevoľné. Nevoľné nemalo rozsiahly chotár. Nemalo ani vlastné lesy a lúky. Výnosy obilia boli nízke, najdôležitejšou plodinou bol ovos. Pôda bola zlá a kamenistá. Pri oraní sa používali i šesťzáprahy. V r.1726 sa Nevoľné označuje ako uhliarska dedina, žilo tu vtedy 17 uhliarov. V r.1746 bolo tu 14 obchodníkov. Podľa súpisu z r.1765 mali Nevoľničania 22 volov, 18 koní, 20 kráv, 9 jalovíc, 83 oviec, 36 kôz a 11 včelstiev. Bol tu aj mlyn so 4 mlynskými kameňmi. Žilo tu vtedy asi 80 obyvateľov.

V r.1825 počet obyvateľov vzrástol na 230. Nevoľné malo vtedy už 22 domov, žilo tu 24 rodín, 23 roľníkov a 10 majetných podželiarov. Nad 40 rokov tu žilo len 29 obyvateľov. V r.1869 malo Nevoľné 251 obyvateľov, r.1880 247, r.1890 276, r.1900 265 a v r.1910 už 310 obyvateľov.

Vývoj obce v r.1918 – 1945

Vyhlásenie Československej republiky prebehlo v Nevoľnom pokojne. Obyvatelia sa dozvedeli o novej štátoprávnej zmene hlavne z plagátov. Zrejme na túto štátoprávnu zmenu upozornili aj udalosti v blízkej Kremnici a ako sa dozvedáme z kroniky, ktorej zápisy napísal vtedajší učiteľ Ján Spevák roku 1948, aj z postupu českého vojska, ktoré do tejto oblasti prišlo od Vrútok.

Obec sa postupne aktívne zapájala do života v novej republike. I o túto obec začali mať záujem politické strany. Dňa 27. apríla 1931 hlásil Notársky úrad v Jastrabej Okresnému úradu v Kremnici o organizovaní sociálnodemokratickej strany v Nevoľnom. Z tejto správy sa dozvedáme, že v tomto čase bol predsedom tejto strany v Nevoľnom Alexander Baláž. Jej podpredsedom Karol Mazúr, pokladník Michal Ďurian, zapisovateľ Jozef Holic a dôverníci Jozef Páchnik, Pavlína Kapustová a Juraj Baláž. O Nevoľné mali záujem aj iné politické strany. Tak napr. 12. mája 1935 sa tu konala verejná schôdza Slovenskej národnej strany, na ktorej sa zišlo 150 obyvateľov Nevoľného.

V novej republike sa Nevoľné začalo zapájať nielen do verejného života na poli politickom, ale pokiaľ sa nám zachovali správy, zasielali aj rôzne podpory slovenským kultúrnym organizáciám. Z 21. októbra 1930 pochádza správa Notárskeho úradu v Jastrabej pre starostov obcí, že obce notariátu by mali prispieť pre Slovenské národné múzeum v Martine z obecného rozpočtu aspoň 1Kč na obyvateľa. Nevoľné súhlasilo zaplatiť 310 Kč. Záslužnú kultúrno-výchovnú prácu vykonali učitelia, ktorí tu pôsobili. Nacvičovali rôzne kultúrne programy a pod. Zásluhou jedného z nich – Jána Múdreho-Šebíka, sa nám zachovali aj zvyky a obyčaje tejto obce, ktoré ešte boli v tomto období veľmi živé. Tieto zvyky a obyčaje spísal 10. decembra 1937 menovaný učiteľ pre Národopisnú výstavu v Martine.

Keďže v Nevoľnom neexistovala škola, učilo sa len v rôznych domoch, ba dokonca aj v obecnej pastuške, pri miestnej komisionálnej obhliadke bol vybratý pozemok pre výstavbu školy 19. októbra 1926. Krajinský úrad výstavbu školy schválil však až 16. mája 1935. Projekt vypracoval staviteľ Juraj Tvarožka z Bratislavy a výstavba začala 16. októbra 1935. Stavala ju firma František Herich, pričom hlavná školská budova bola dokončená 4. septembra 1936. Štát dal na výstavbu školy subvenciu 130 tisíc Kč, čo stačilo len pre výstavbu hlavnej budovy. Stavbu vedľajších budov uskutočnili občania vo vlastnej réžii. Všetky práce boli dokončené k 1. novembru 1936.

Vážnym problémom bolo aj zásobovanie obyvateľstva vodou. Obyvatelia horného konca chodili pre vodu na studničku do Hornej doliny. Obyvatelia z dolného konca chodili pre vodu do Dolnej doliny. Voda sa nosila v geletách – drevených putniach, ktoré mali vrch zadebnený s otvorom na vodu. Tieto sa nosili v plachtách na chrbte, v zime zase na saniach. Stavba vodovodu začala 21. mája 1940 a na tretí deň už voda tiekla do nádrže. Výstavby sa zúčastnili všetci dospelí obyvatelia s tým, že na každého člena domácnosti bolo treba vykopať 2 metre takisto ako aj od každého kusu rožného dobytka. Celkový náklad vodovodu činil 97 tisíc korún.

O období 2. svetovej vojny je málo spoľahlivých správ. Nútený odsun Čechov zo Slovenska postihol aj učiteľa českej národnosti, Rudolfa Žáčka, ktorý musel opustiť Nevoľné. Slovenské národné povstanie nenašlo nepripravených ani obyvateľov Nevoľného. Už 29. augusta 1944 nastúpili službu k partizánom do Kremnice 2 dobrovoľníci Štefan a Jozef Mazúr. O deň neskôr narukovali 6 záložní vojaci, po zverejnení mobilizačnej vyhlášky 4. septembra nastúpili ďalší 9 vojaci a konečne 25. septembra 17 vojakov, ktorí sa zapojili do celonárodného ozbrojeného boja proti fašistom a ich domácim prisluhovačom. Obyvatelia Nevoľného bojovali zväčša v južných úsekoch frontu, a to v oblasti Handlová – Janova Lehota – Kríž nad Hronom, ako aj na úseku Zvolen – Lieskovec – Zolná – Poľana. Ďalší bojovali v úseku Horná Štubňa – Sklené – Kremnica – Skalka – Banská Bystrica. Mnohí obyvatelia Nevoľného kopali zákopy v úseku Bartošova Lehôtka – Horná Ves – Nevoľné – Skalka. Obec zásobovala potravinami povstalecké vojsko, pre potreby frontu dávala aj povozníkov, ale aj krm pre kone. Po ústupe Povstania do hôr podávali občania Nevoľného dôležité správy povstalcom a pohybe nemeckých vojsk. Až do oslobodenia im neustále poskytovali potraviny a odev a nehľadiac na riziko ich aj ukrývali. Na povstaleckom fronte padli dvaja občania Nevoľného – Ján Páchnik pri Lutile a Jozef Golecký, ktorý bol smrteľne zranený v Turci, umrel vo Zvolene.

Nevoľné bolo oslobodené 1. apríla 1945. Obec oslobodili rumunské vojská pod vedením generála Descalescu, začlenené pod velenie generálmajora Umanského.

Obdobie po roku 1945

2. svetová vojna zanechala aj v obci Nevoľné značné škody. Nemci pri ústupe zničili prístupové cesty do obce. Na domoch ostali veľké jazvy po delostreleckých granátoch. Počas oslobodzovania obce a tesne po oslobodení prišli o život Jolana Matúšková, Jozef Holic, Pavel Matuška a Ondrej Mazúr. Zranení boli Jozef Beňo, Jozef Kollár, Jozef Kapusta a Anna Mazúrová. Hneď po oslobodení sa obyvatelia Nevoľného pustili v prvom rade do opravy ciest a domov. V prvom období po oslobodení bol predsedom MNV Matej Baláž, ktorý svojou aktivitou sa značnou mierou pričinil o odstránenie najciteľnejších vojnových škôd a zveľadenie obce.

Katastrofálne sucho v r.1947 postihlo aj Nevoľné. Krmoviny zabezpečovali obyvatelia obce zo susedných obcí, odkiaľ boli pôvodní nemeckí obyvatelia odsťahovaní. Krmoviny však ani zďaleka nepostačovali, takže značnú časť dobytka museli občania odpredať. To malo neblahý dopad na obec aj v ďalších rokoch. Ďalšou pohromou bola zima vo februári 1948, kedy vymrzlo vyše 200 ovocných stromov. 5. apríla 1948 začali občania s výstavbou požiarnej zbrojnice. Stavba bola ukončená v r. 1950.

Vo februári 1948 bola v obci utvorená DO KSS v počte 24 členov. Na čele tejto organizácie boli komunisti, ktorí boli aj členmi Mestskej organizácie KSS v Kremnici – Martin Ďurian, Štefan a Pavel Mazúr, z nových členov Štefan Dobias, Ondrej Mazúr a Pavel Novodomec. Politická práca DO KSS sa prejavila aj v súvislosti s voľbami v máji r. 1948, kedy prevažná väčšina občanov odovzdala svoje hlasy za kandidátov NF. V júni sa uskutočnili voľby do akčného výboru NF. Prvým predsedom sa stal Pavel Baláž. Vedenie DO KSS, MNV a akčného výboru NF vytýčili základné úlohy ďalšieho rozvoja obce, medzi ktorým sa najprv realizovali rekonštrukčné práce na škole, ktorá bola značne poškodena ešte z obdobia 2. svetovej vojny. V apríli počas národnej smeny boli vysadené stromčeky na Gregorovskom.

V r. 1949 bola predĺžená autobusová linka v smere Kremnica – Bartošova Lehôtka – Jastrabá – Ihráč- Biely Potok až po Nevoľnícku pílu. Aj keď pracujúci a žiaci mali možnosť lepšieho dopravného spojenia ako predtým, museli ešte stále dochádzať na autobusovú zastávku asi 2 km. V r. 1950 za účasti všetkých obyvateľov obce boli ukončené všetky práce, ktoré súviseli s vybudovaním železničnej zastávky. Železničná zastávka bola v prevádzke až do vybudovania a otvorenia štátnej cesty Kremnica – Nevoľné v r. 1971, odkedy bola zavedená pravidelná autobusová doprava medzi Nevoľným a Kremnicou novovybudovanou cestou.

27. augusta 1953 po veľkých problémoch a ťažkostiach, ktoré súviseli so schválením výstavby kultúrneho domu, začali práce na jeho výstavbe. Aj do týchto prác sa zapojili všetci obyvatelia Nevoľného. Kultúrny dom bol postavený 26.9.1954, kedy bol daný aj do užívania. V r.1952 bolo vybudované do Nevoľného telefónne spojenie. Verejná telefónna hovorňa bola u Juraja Kapustu, ktorý bol vtedy vedúcim pohostinstva. V r.1965 bola telefónna sieť rekonštruovaná tým spôsobom, že išla závesným káblom popri železničnej trati. V súčasnosti na automatickú telefónnu ústredňu je napojených takmer 50 účastníkov, čo je najvyšší priemer telefónnych účastníkov v okrese v pomere k počtu obyvateľov.

V r.1951 sa zrodila v obci z iniciatívy Štefana Mazúra myšlienka použiť k osvetleniu obce turbínu v mlyne Adolfa Matúšku. Na Vianoce sa v obci rozsvietili prvé žiarovky. Agregát vzrastajúcemu záujmu občanov nestačil, preto bol zakúpený väčší. Ani tento agregát o sile 12 kW nestačil, ba ani ďalší o sile 32 kW. Z tohto dôvodu bol zabezpečený ešte dieselový motor „Klokner“ z rekreačného strediska na Skalke, ktorý vypomíhal v špičke. Aj v prípade zabezpečenia elektrického prúdu do obce, všetky práce robili jej obyvatelia. Na verejnú energetickú sieť bolo Nevoľné zapojené v roku 1959.

Aj v tomto prípade všetky práce zabezpečovali obyvatelia obce. V r.1959 bolo založené aj JRD. V r.1960 bola vybudovaná a sprístupnená cesta v smere Ihráč – Nevoľné, čím bolo dosiahnuté najvýhodnejšie komunikačné spojenie do okresného mesta Žiaru nad Hronom. Hoci v obci bol vybudovaný vodovod už počas 2. svetovej vojny, nepostačoval pre potreby obyvateľov obce, ako aj novozaloženého JRD. Z tohto dôvodu bol v r.1969 – 77 vybudovaný vodovod v akcii „Z“ v hodnote diela 3 752 000 Kčs. Nový vodovod zachytával pramene v oblasti Palúcha. V r.1977 – 80 bol vybudovaný oporný múr a kanalizácia v hodnote 100 000 Kčs. Rozšírená bola aj miestna komunikácia nákladom 25 000 Kčs. V r.1976 – 85 bolo vybudované futbalové ihrisko nákladom 580 000 Kčs. Organizačný vývoj zaznamenalo aj JRD, ktoré sa zlúčilo najprv s Piteľovou do spoločného JRD Hron a od r.1977 pribudlo do tohto JRD, ktoré nesie názov Veľký október, aj JRD Stará Kremnička.

V období 7. 5RP bolo v obci vybudované dielo v hodnote 2 697 000 Kčs. V tomto období sa pracovalo na dobudovaní ihriska, spracovaná bola projektová dokumentácia domu smútku, robila sa penetrácia miestnych komunikácií, zrekonštruovala sa ZŠ a MŠ. Adaptovala sa budova MNV, postavené boli 4 bytové jednotky pre JRD nákladom 1 200 000 Kčs a pod. Mimo volebného programu NF bola zabezpečená výstavba televízneho prevádzača finančným nákladom 570 000 Kčs, údržba predajne Jednoty SD Žarnovica, údržba požiarnej zbrojnice, zabezpečilo sa prvotné vybavenie MŠ, ako aj oplotenie futbalového ihriska. Akcie, ktoré neboli zahrnuté vo volebnom programe NF na obdobie 7. 5RP, znamenali celkový finančný náklad v hodnote 776 858 Kčs. Predstavovalo to celkove s úlohami volebného programu NF 49 kolektívnych a 1558 individuálnych socialistických záväzkov.

Takáto aktivita a iniciatíva občanov je zárukou, že aj v budúcnosti sa svojím podielom budú ešte viac pričiňovať o krajší a dôstojnejší vzhľad svojej obce.

Tematickú stranu ZO KSS, MV NF SSR a MNV v Nevoľnom pripravil dr.Ján Novák, Csc. Redakčná a grafická úprava Emília Gažiová.