V každej dobe sa narodí človek, ktorý myslí nielen na seba ale aj na iných. Takým bol aj Štefan Mazúr narodený 6. 12.1927.Vyučil sa v Štátnej mincovni Kremnica za strojného zámočníka. Počas vojny pôsobil s Jozefom Mazúrom z dediny v partizánskej jednotke kapitána Nálepku pod vedením nadporučíka Galbavého. Partizánska jednotka mala za úlohu v oblasti od Kremnice až po Stropkov ničiť cesty, mosty, železnice a tunely a tak znemožňovať presuny Nemeckých okupantov.

Po vojne zachvátila technická revolúcia celý svet a tak všade stavali cesty, železnice energetické rozvody. Nevoľné bolo v tom čase dosť ďaleko od tohto diania, ale agilnému Štefanovi to nedalo pokoj a tak prišiel s návrhom využiť náhon odstaveného mlyna na výrobu elektrického prúdu pre dedinu. S podporou obecného predstavenstva sa v roku 1952 so skupinkou občanov pustili do realizácie diela.

Pomocou turbíny na vodný pohon a dynama vyrobenú elektrickú energiu dopravovali hore hájom porasteným vysokými stromami, do rozvodni, ktorá bola v dome Štefana. Elektrické vedenie malo dĺžku približne 1,5 km s prevýšením 130m. Z rozvodne pripájali jednotlivých občanov, ktorí prúd používali na svietenie. Dobrá vec sa osvedčila a tak sa pripájali ďalší. Aj keď sa svietilo slabými žiarovkami, pre veľký záujem občanov, dynamo nestačilo vyrábať a tak sa predstavenstvo obce rozhodlo zakúpiť výkonnejší agregát. Pre stále narastajúci dopyt, po čase nestačil ani ten požiadavkám občanov. Dostatočné pokrytie elektrickým prúdom bolo až po pripojení obce na celoštátnu sieť v roku 1959.

Ochotne sa zapájal pri prácach na výstavbe železničnej zástavky, výstavby cesty Nevoľné – Ihráč, Nevoľné – Kremnica, ale najviac sa angažoval v hasičskom zbore. Ako veliteľ zmodernizoval hasičskú techniku. Hasičská jednotka zasahovala nielen v obci, ale aj v okolitých obciach, pri požiaroch v lesoch a požiarov vzniknutých po iskrách z lokomotív.

Úspešne sa zúčastňovali na hasičských súťažiach, a na súťaži v Bartošovej Lehôtke sa umiestnili na II. mieste.

Jeho osobnou záľubou bolo hrať v ochotníckom divadle. Najskôr ochotníci hrávali po humnách. Po postavení školy, v školskej triede. Keď obec postavila kultúrny dom s divadelnou sálou a javiskom pri obecnom dome, spolu z Jozefom Ďurianom doma zhotovili kulisy a divadelné rekvizity. V obci sa pravidelne hrávalo divadlo 2 až 3 krát ročne. Najväčším úspechom bola naštudovaná hra Úklady a láska od svetoznámeho Nemeckého skladateľa Schilera, s ktorou ochotníci vystupovali v okolitých dedinách ba i v Kremnici, pričom si rekvizity nosili na chrbte a pešo sami. Vlakom cestovali na vystupenie v Turčeku a v Sklenom. Oblečenie hercov mali zapožičané z Národného divadla v Martine.

Zomrel na Nevoľnom dňa 25. 6.2000, pochovaný je na Nevoľnom.

Spracoval Ján Filanda